Diamond od Bosorky - psíček -vrh "D" čaká na svoju rodinku - for sale

Diamond od Bosorky je úžasný psík, neustále dobre naladený, hravý a veľmi šikovný, rozvážny a nebojácny. Vždy pribehne na privolanie, má rád spoločnosť detí aj dospelákov. Čaká na svoju rodinku, ktorá ho bude ľúbiť, bude s ním chodiť na prechádzky, objavovať úžasný a krásny svet okolo. Diamond má predpoklady byť úspešným výstavným psíkom.

 

Diamond sa narodil 31. 12. 2016 ako prvý zo šiestich šteniatok našej Brikettky.

maminka : Briketta od Bosorky

otec : All The Way of Bohemia Bras

Diamond je plne očkovaný, čipovaný, má PetPass a samozrejme preukaz pôvodu. Viac informácií poskytneme telefonicky alebo mailom.

Nezáväzná návšteva u nás doma je vítaná. Teší sa na Vás Diamond, Dandelion (sestrička), maminka Briketta a "babička" Nikkita.

 

 

 

 

 

 

 

 

Naša Briketta od Bosorky je maminkou !!!!

Áno, je to tak, veľmi sa tešíme a nevieme sa vynadívať na našich 6 šteniatok.

Naše šteniatka sú pripravené odísť do nových milujúcich rodiniek koncom februára 2017.

 

Narodili sa na silvestra 2016 a dnes majú 6 týždňov.  

Viac fotiek nájdete v galerie – šteniatka – vrh „D“

Predstavujeme Vám naše roztomilé šteniatka, ktoré rýchlo rastú a objavujú svet.

Chlapci:

Diamond od Bosorky       mám novú rodinku

Darwin od Bosorky      mám novú rodinku

 

Dievčatká:

Dandelion od Bosorky     mám novú rodinku

Darsi od Bosorky     mám novú rodinku

Darleen od Bosorky       mám novú rodinku

Deborah od Bosorky      mám novú rodinku

 

Rodičia :

BRIKETTA OD BOSORKY  

ALL THE WAY OF BOHEMIA BRAS

 

Návšteva v Trenčíne 2012

Čas letí a Brikettka je už veľká slečna, má 5 mesiacov. Nikkitka je v dobrej kondícii, tak čo tak skúsiť neoficiálne preteky – prvoaprílové bláznenie v Trenčíne?  A čo tak popri tom navštíviť aj Janku? A samozrejme Igora a všetkých kerníkov ? Táto myšlienka mi bežala hlavou a nedala mi pokoj. Nakoniec bolo rozhodnuté. Ideme, veď čo, aj keby Nikki po dlhej prestávke nezabehla ako by mala, tak si to aspoň vyskúšame. A Briki uvidí maminku Nikki v akcii, možno sa jej to zapáči.

Ako vždy, keď sa niekam chystáme, Nikki pochoduje a kontroluje všetko, čo sa dá. Najlepšie je sedieť pri rozbalenej taške a riadne zavadzať. Briki to pozoruje zo sedačky a nechápe, krúti hlavičkou ....to akože čo sa robí? Nedá jej to a keď balím aj jej hračky, zoskočí zo sedačky a uteká si ich znovu vybrať a schovať niekde, kde sú v bezpečí, najlepšie do perín. Tam ich určite nikto hľadať nebude.  Ach jááj, ty bosorečka, si rozkošná, ani netušíš, ako sa podobáš správaním na svoju maminku.

Trenčín, hurá Trenčín !!! Nikki pri vchádzaní do Trenčína ožije, začne pozerať von oknom, vrtí chvostíkom, teší sa. Áno, hurá idem do svojho rodiska !!!! Už keď auto zastavuje pred domom, Nikki piští a hrabe sa von. Pusti ma, pusti ma !!!! Táák sa teším, už otvor to auto, musím rýchlo utekať sa so všetkými privítať !!! Briki na ňu pozerá, že čo robí, hodí na mňa pohľad, že nie je mi dobre, asi budem zvracať !!! Hej, hej, viem Briki, že ti niekedy v aute nie je dobre, neboj, už sa ideme poprechádzať.

Návšteva v Trenčíne je vždy úžasná, všetci cairníci spolu behajú, hrajú sa, „vykopávajú poklady“ na záhrade, no idylka. A my dospeláci? Máme si čo povedať, o psíkoch, o rodine, o novinkách, zážitkoch.

A je tu nedeľa, neoficiálne preteky. Hľadáme cvičisko, trošku nám to trvá, ale nakoniec úspešne nájdeme. Prebehne registrácia a preteky sa môžu začať.

 Prvý beh je tuneliáda !!!!  Hádam to zvládneme. Nikki je tak vytešená, že sa jej venujem, že nevie obsedieť na štarte. A je tak vyspídovaná, že pri treťom tuneli absolútne nevníma, ktorú dieru tunela jej ukazujem J, hlavné je, že zasa beží!!! Áno beží !!!  Síce sme skončili na 6. Mieste, ale je mi to jedno, radosť Nikkitky z behu je neskutočná a ja sa teším s ňou, nie je nič krajšie ako šťastný psík.

Druhý beh sú len skočky a tunely, pár kritických situácií tam je, uvidíme ako to dopadne.  Štart a bežíme !!!!  No dopadlo to výborne, až na jednu skočku, ktorú si Nikki v rámci kreativity skočila z druhej strany.  Takže pekné 5. Miesto nás teší. 

No, keby sme boli na oficiálnych pretekoch, tak sme sa diskvalifikovali....

A záver? Áno, bolo to naozaj prvoaprílové bláznenie !!! Všetci sme vymrzli, poletoval sneh, fúkal vietor, ale stálo to za to. A Briki? Tak tá bola úúúplne unesená, čo sa okolo deje. Toľko psíkov , toľko nových pachov, a čo to tá maminka Nikki vlastne robí? Prečo behá cez tie čudné veci? Počula som ju štekať a kňučať až na parkúr ako chcela za nami. 

Cestou domov obidve v aute spia, unavené, ale šťastné psíky. A ja im v duchu sľubujem, že ak sa im agility páči, tak ho naozaj budeme trénovať. Ale naozaj !!!

Pozrite si galéria – aktivity – návšteva Trenčín 2012

6. 1. 2010

Trimovanie našej Nikki je celkom nudná činnosť, teda predovšetkým pre našu malú bosorku. Nudu prejavuje Nikki častým zívaním, naťahovaním – strečingom, sadaním alebo ľahaním si prevažne na tú časť svojho tela, ktorá je mojím záujmom pri trimovaní. Tým Nikki robí z trimovania celkom náročnú činnosť nielen fyzicky ale aj psychicky pre „trimovateľa“, teda mňa.

Nikki bola naposledy trimovaná na jar roku 2009, jej srsť je už enormne dlhá a tak trimovanie aj keď v januári až na podsadu, teda „do pyžamka“ bola nevyhnutnosťou.

Rozhodnutie o trimovaní padlo a ja idem po trimovacie pomôcky, Nikki zbadá podložku a „nástroje“ a ihneď zaujme polohu pod kuchynským stolom s výrazom vzdoru a ignorancie, že to čo sa chystá sa jej ale vôbec netýka. A tak sa robím, že nič sa nedeje, a čakám kým si to rozmyslí. Ale Nikki vie, že pokiaľ podložku neodložím, nebezpečenstvo stále trvá. Nechce rozumieť ani môjmu monológu: „Tak poď von, Nikki, vylez, vyzeráš ako „bezdomovec“, si ako poriadny mop. Uvidíš ako sa budeš sama sebe páčiť.“ Reakcie nulové a tak nakoniec musím na kolená a Nikki s nožičkami zapustenými do podlahy sa snažím vytiahnuť z pod stola. Stále má výraz neúčasti na tejto akcii, beriem ju na ruky a ideme na to!!!!

Neviem ako to robia v salónoch, ale naše trimovanie je rozložené na viaceré časti, niekedy aj dni. Najprv trimujeme chrbát a boky, ak teda poposedávanie a vrtenie Nikki  na stole nám to dovolí. Potom nasleduje pauza potrebná nielen pre Nikki ale hlavne pre mňa. Samozrejme, že keď Nikki opustí trimovacie miesto, ihneď uteká do kuchyne pre odmenu, že bola taká dobrá.

Ďalšia fáza je hlavička, chvost, hrudník a nožičky. Nožičky to je naozaj náročné. Nikki drží labku a uprene mi hľadí celý čas do očí. V tom pohľade viete prečítať: „Tak už prestaň, mne je jedno ako vyzerám, to len ty s tým máš stále nejaký problém. Tak už prestaň, nerozumieš mi? Nudím sa, sedím tu ako  „pecka“ a nemôžem nič robiť“. „Poďme radšej von, vonku sneží, čo povieš na správnu guľovačku?“ Týmto pohľadom sa však nedám zlomiť a trimujem. Nikki sa krúti na stole a ukazuje mi chrbát, alebo si na trimovanú nožičku ľahne, takže vôbec nemám kontrolu, či ešte treba trimovať, alebo už nie. Takže nastáva ďalšia pauza, Nikki ide zo stolu a opäť mieri do kuchyne pre odmenu. Pri pobehovaní po byte si ju aspoň môžem pozrieť, že ako sme to tú našu „malú bosorku“ otrimovali. Výsledok sa zdal na prvý pohľad dobrý, no fotky prezradili, že hrudník a časť krčku bude ešte treba trimovať.

A nastáva posledná fáza, jemné úpravy, čo je asi najnáročnejšia časť, pretože to už Nikki naozaj nebaví. A tak si ľahne na stôl tak, že ju zo stola neviete „odlepiť“. Keď jej poviem, že už len chvíľku nech postojí, tak na mňa pozrie, že teda fakt som stratila rozum, že som sa úplne zcvokla, to teda že som sa prerátala, že čoho je veľa, toho je veľa. A potom v nestráženej chvíľke zo stola zoskočí a je koniec!!!! Aspoň Nikki je o tom presvedčená. No ja sa nevzdávam, predsa nemôže chodiť po ulici ako malý trhan!!! A tak keď sa príde večer pritúliť, ako že je už všetko OK, že už nič nehrozí, pretože taštička s trimovacími nástrojmi je preč,  vrhám sa na Nikki a prstami čo to dotrimujem.

Večer som rada, že to máme obidve za sebou. Viem, že ďalšie trimovanie máme pred sebou tak za štyri až päť mesiacov a po každom trimovaní Nikkitke narastie krajšia, kvalitnejšia a hustejšia srsť. Začiatkom mája je výstava a podľa toho ako rýchlo srsť Nikki rastie, bude srsť na výstavu v perfektnom stave.

(pozri fotogaleria – Nikkita Vážská kaskáda - trimovanie) 

 

 

 

Rozhovor Briki a Nikki – výlet Košice

Štvrtok ráno

Brikettka: Mami, prečo sú tu zasa tie kufre a naše búdičky? A prečo tu Paťa pobehuje ako by ju niečo naháňalo?

Nikkitka: Asi ideme na výlet, alebo zasa preteky, si tá naša Paťa nedá pokoj a ja by som si tááák poležala na slniečku na balkóne.

Brikettka: Jupíííí !!!! Ideme na výlet!!!! Musím si doniesť hračky, aby na nich Paťa nezabudla.

Áno, presne takto to začalo. A presne to aj Briki urobila, doniesla si snáď všetky hračky, ktoré našla v byte a sadla si ku kufru, aby som ju tu náhodou nezabudla. Za to Nikki si šla spokojne ľahnúť na balkón. Keď som však aj s Ferkom začala nosiť veci do auta, obidve spozorneli. Jedna cez druhú sa motali pod nohy a viedli medzi sebou psiu diskusiu:

Nikkitka: Prestaň nervovať a kňučať Briki, určite nás tu nezabudnú.

Brikettka: Ako to môžeš takto vedieť, veď pozri stále odchádzajú, nosia veci preč a nám nedali ani postroje do autíčka.

Nikkitka: Pretože viem, že nás určite nezabudnú. Čo by si bez nás asi počali?

Brikettka: Neverím !!!!

Áno, neverila a pchala sa do dverí a utekala na schody vždy, keď sme ich otvorili. Jáááj, teriér, čo dodať? A tak sme konečne našim bosorkám obliekli autopostroje a mohli vyraziť na cestu. Počasie nám prialo a preto sme sa zastavili pozrieť aj sochu psíka – jazvečíka Tascherla v Krásnohorskom Podhradí, ktorý bol verným spoločníkom Andrássyovcov, epigram vyjadruje všetko: TREUE UM TREUE 1890 – 1910 (Vernosť za vernosť).

Brikettka sochu samozrejme okomentovala: Hav hav, prečo nič nehovoríš? A prečo nevoniaš ako psík? Na čo Nikki len obrátila oči v stĺp.

Košice sme si prešli hneď vo štvrtok všetci. Pešia zóna uchvátila nás všetkých. Najviac však naše bosorky zaujal potôčik, ktorý tečie stredom námestia, samozrejme aj fontána a zvonkohra. Bosorkám sa najviac páčili letné terasy, kde to voňalo dobrotami.

Piatok bol v znamení pretekov Slošánek 2015. Jooo, jooo, nové prostredie, nové vône a kone!!! Tak to bolo niečo pre bosorky. Úprimne som rada, že som naše bosorky aspoň ako tak na parkúre zvládla.

Po pretekoch sme nechali bosorečky na izbe spinkať, veď boli riadne ustaté. A my sme išli sami do mesta. Bolo naozaj na čo pozerať. Košice majú neskutočnú atmosféru, pamiatky a keď sme tam boli, práve prebiehali trhy a rôzne vystúpenia.

Keď sme sa vrátili, privítali nás Briki a Nikki vyspinkané a opäť plné energie.

A čo sobota? Opäť preteky a opäť sme ich len tak tak zvládli. Ale výlet to bol nádherný.

Aj Nikki v aute skonštatovala: Tak takéto výlety teda môžem, zabehám si, pozriem si mesto, poštekám si na holuby, super.

A Briki: nooo, fajn bolo, len už sa teším domov, lebo ja som sa teda fakt moc nevyspala. Myslíš, že nás dnes pustia do spálne, keď sme boli také dobré?

Nikki: určite nie, pozri ako vyzeráme, samý piesok, ibaže by nás Paťa okúpala...ale to ja moc nemusím. A už radšej spi a daj pokoj.

A Nikki mala pravdu. Do postele sme ich nepustili....

Fotečky nájdete v galerii –výlety – Košice 2015