6. 1. 2010

Trimovanie našej Nikki je celkom nudná činnosť, teda predovšetkým pre našu malú bosorku. Nudu prejavuje Nikki častým zívaním, naťahovaním – strečingom, sadaním alebo ľahaním si prevažne na tú časť svojho tela, ktorá je mojím záujmom pri trimovaní. Tým Nikki robí z trimovania celkom náročnú činnosť nielen fyzicky ale aj psychicky pre „trimovateľa“, teda mňa.

Nikki bola naposledy trimovaná na jar roku 2009, jej srsť je už enormne dlhá a tak trimovanie aj keď v januári až na podsadu, teda „do pyžamka“ bola nevyhnutnosťou.

Rozhodnutie o trimovaní padlo a ja idem po trimovacie pomôcky, Nikki zbadá podložku a „nástroje“ a ihneď zaujme polohu pod kuchynským stolom s výrazom vzdoru a ignorancie, že to čo sa chystá sa jej ale vôbec netýka. A tak sa robím, že nič sa nedeje, a čakám kým si to rozmyslí. Ale Nikki vie, že pokiaľ podložku neodložím, nebezpečenstvo stále trvá. Nechce rozumieť ani môjmu monológu: „Tak poď von, Nikki, vylez, vyzeráš ako „bezdomovec“, si ako poriadny mop. Uvidíš ako sa budeš sama sebe páčiť.“ Reakcie nulové a tak nakoniec musím na kolená a Nikki s nožičkami zapustenými do podlahy sa snažím vytiahnuť z pod stola. Stále má výraz neúčasti na tejto akcii, beriem ju na ruky a ideme na to!!!!

Neviem ako to robia v salónoch, ale naše trimovanie je rozložené na viaceré časti, niekedy aj dni. Najprv trimujeme chrbát a boky, ak teda poposedávanie a vrtenie Nikki  na stole nám to dovolí. Potom nasleduje pauza potrebná nielen pre Nikki ale hlavne pre mňa. Samozrejme, že keď Nikki opustí trimovacie miesto, ihneď uteká do kuchyne pre odmenu, že bola taká dobrá.

Ďalšia fáza je hlavička, chvost, hrudník a nožičky. Nožičky to je naozaj náročné. Nikki drží labku a uprene mi hľadí celý čas do očí. V tom pohľade viete prečítať: „Tak už prestaň, mne je jedno ako vyzerám, to len ty s tým máš stále nejaký problém. Tak už prestaň, nerozumieš mi? Nudím sa, sedím tu ako  „pecka“ a nemôžem nič robiť“. „Poďme radšej von, vonku sneží, čo povieš na správnu guľovačku?“ Týmto pohľadom sa však nedám zlomiť a trimujem. Nikki sa krúti na stole a ukazuje mi chrbát, alebo si na trimovanú nožičku ľahne, takže vôbec nemám kontrolu, či ešte treba trimovať, alebo už nie. Takže nastáva ďalšia pauza, Nikki ide zo stolu a opäť mieri do kuchyne pre odmenu. Pri pobehovaní po byte si ju aspoň môžem pozrieť, že ako sme to tú našu „malú bosorku“ otrimovali. Výsledok sa zdal na prvý pohľad dobrý, no fotky prezradili, že hrudník a časť krčku bude ešte treba trimovať.

A nastáva posledná fáza, jemné úpravy, čo je asi najnáročnejšia časť, pretože to už Nikki naozaj nebaví. A tak si ľahne na stôl tak, že ju zo stola neviete „odlepiť“. Keď jej poviem, že už len chvíľku nech postojí, tak na mňa pozrie, že teda fakt som stratila rozum, že som sa úplne zcvokla, to teda že som sa prerátala, že čoho je veľa, toho je veľa. A potom v nestráženej chvíľke zo stola zoskočí a je koniec!!!! Aspoň Nikki je o tom presvedčená. No ja sa nevzdávam, predsa nemôže chodiť po ulici ako malý trhan!!! A tak keď sa príde večer pritúliť, ako že je už všetko OK, že už nič nehrozí, pretože taštička s trimovacími nástrojmi je preč,  vrhám sa na Nikki a prstami čo to dotrimujem.

Večer som rada, že to máme obidve za sebou. Viem, že ďalšie trimovanie máme pred sebou tak za štyri až päť mesiacov a po každom trimovaní Nikkitke narastie krajšia, kvalitnejšia a hustejšia srsť. Začiatkom mája je výstava a podľa toho ako rýchlo srsť Nikki rastie, bude srsť na výstavu v perfektnom stave.

(pozri fotogaleria – Nikkita Vážská kaskáda - trimovanie)