Rozhovor Briki a Nikki – výlet Košice

Štvrtok ráno

Brikettka: Mami, prečo sú tu zasa tie kufre a naše búdičky? A prečo tu Paťa pobehuje ako by ju niečo naháňalo?

Nikkitka: Asi ideme na výlet, alebo zasa preteky, si tá naša Paťa nedá pokoj a ja by som si tááák poležala na slniečku na balkóne.

Brikettka: Jupíííí !!!! Ideme na výlet!!!! Musím si doniesť hračky, aby na nich Paťa nezabudla.

Áno, presne takto to začalo. A presne to aj Briki urobila, doniesla si snáď všetky hračky, ktoré našla v byte a sadla si ku kufru, aby som ju tu náhodou nezabudla. Za to Nikki si šla spokojne ľahnúť na balkón. Keď som však aj s Ferkom začala nosiť veci do auta, obidve spozorneli. Jedna cez druhú sa motali pod nohy a viedli medzi sebou psiu diskusiu:

Nikkitka: Prestaň nervovať a kňučať Briki, určite nás tu nezabudnú.

Brikettka: Ako to môžeš takto vedieť, veď pozri stále odchádzajú, nosia veci preč a nám nedali ani postroje do autíčka.

Nikkitka: Pretože viem, že nás určite nezabudnú. Čo by si bez nás asi počali?

Brikettka: Neverím !!!!

Áno, neverila a pchala sa do dverí a utekala na schody vždy, keď sme ich otvorili. Jáááj, teriér, čo dodať? A tak sme konečne našim bosorkám obliekli autopostroje a mohli vyraziť na cestu. Počasie nám prialo a preto sme sa zastavili pozrieť aj sochu psíka – jazvečíka Tascherla v Krásnohorskom Podhradí, ktorý bol verným spoločníkom Andrássyovcov, epigram vyjadruje všetko: TREUE UM TREUE 1890 – 1910 (Vernosť za vernosť).

Brikettka sochu samozrejme okomentovala: Hav hav, prečo nič nehovoríš? A prečo nevoniaš ako psík? Na čo Nikki len obrátila oči v stĺp.

Košice sme si prešli hneď vo štvrtok všetci. Pešia zóna uchvátila nás všetkých. Najviac však naše bosorky zaujal potôčik, ktorý tečie stredom námestia, samozrejme aj fontána a zvonkohra. Bosorkám sa najviac páčili letné terasy, kde to voňalo dobrotami.

Piatok bol v znamení pretekov Slošánek 2015. Jooo, jooo, nové prostredie, nové vône a kone!!! Tak to bolo niečo pre bosorky. Úprimne som rada, že som naše bosorky aspoň ako tak na parkúre zvládla.

Po pretekoch sme nechali bosorečky na izbe spinkať, veď boli riadne ustaté. A my sme išli sami do mesta. Bolo naozaj na čo pozerať. Košice majú neskutočnú atmosféru, pamiatky a keď sme tam boli, práve prebiehali trhy a rôzne vystúpenia.

Keď sme sa vrátili, privítali nás Briki a Nikki vyspinkané a opäť plné energie.

A čo sobota? Opäť preteky a opäť sme ich len tak tak zvládli. Ale výlet to bol nádherný.

Aj Nikki v aute skonštatovala: Tak takéto výlety teda môžem, zabehám si, pozriem si mesto, poštekám si na holuby, super.

A Briki: nooo, fajn bolo, len už sa teším domov, lebo ja som sa teda fakt moc nevyspala. Myslíš, že nás dnes pustia do spálne, keď sme boli také dobré?

Nikki: určite nie, pozri ako vyzeráme, samý piesok, ibaže by nás Paťa okúpala...ale to ja moc nemusím. A už radšej spi a daj pokoj.

A Nikki mala pravdu. Do postele sme ich nepustili....

Fotečky nájdete v galerii –výlety – Košice 2015