V dňoch 23.8.2014 a 24.8. 2014 sme sa zúčastnili pretekov Agility, ktoré usporiadal klub MKA Tatry Poprad.

Ranné vstávanie nemám rada, no nedalo sa nič robiť, aby sme stihli prísť na čas, museli sme z perín o 5,00 hod ráno. Nikki a Briki to nevadilo, pospali si cestou v aute, ale ja som bola ešte keď sme vystupovali z auta ako „spiaca panna“.

Počasie nám prialo, atmosféra bola vynikajúca, všetci sme sa tešili, nielen my ľudkovia, ale aj psíci. Briketta a Nikkita sa tak tešili, že sa nevedeli sústrediť vôbec na nič. Len vyňuchávali, vrteli chvostíkom a nadšene ťahali na vôdzke. Ich štekanie mi pripomínalo oslíka zo Schreka : „ už tam budem ?“

Preteky boli super zorganizované, všetko šlo podľa harmonogramu, žiadne zdržovanie, prestoje. Prvý deň sa bežal Open Jumping, Super G Basic a samozrejme skúšky A1, A2 a A3.

Briki sa umiestnila v Jumpingu na super 4. mieste a Nikki na 7. mieste. V skúške A1, ktorú behá Briki sme sa diskli, áno, diskli, Paťa totiž nevie navádzať psíka do tunela pod Áčkom. Nikki v skúške A2 veľmi milo prekvapila, pretože sa umiestnila na 2. mieste a posledným prekvapením dňa bola Briki so svojim 2. miestom v behu Super G basic.

Prvý deň bol teda super, z Popradu sme odchádzali s úsmevom na perách, čo prekvapilo najmä policajnú cestnú kontrolu. Keď ma zastavili, usmievala som sa ako idiot, chlapci chceli doklady, tie boli samozrejme v batohu v kufri, takže ďalší úsmev a otázka, že či môžem vystúpiť z auta. To už nevydržali a opýtali sa ma, že či mám radosť z kontroly. A ja že : „ Dnes mám radosť zo všetkého !“

A tak som sa ešte naučila fúkať do testu na alkohol, zistila som kde mám doklady, že mi fungujú všetky svetlá, že mám diaľničnú známku a platnú a s úsmevom na perách som bola prepustená na cestu domov. Týmto pozdravujem pánov policajtov, ktorí boli milý a svoju prácu robili tak ako sa patrí J

Naspäť domov sme išli cez Čertovicu. Nikdy viac !!!! Normálne som mala obavy, že či na tých výtlkoch neutrpelo nielen autíčko, náš milovaný Myšák, ako ho voláme, ale aj „zuby“ spiacich kerníkov.

Druhý deň ráno nám pršalo a pršalo, takže cesta do Popradu nebola nič moc. Možno ideme zbytočne a preteky sa zrušia pre dážď, meditovala som za volantom zatiaľ čo kerníčky spokojne spali. Aké však bolo prekvapenie, keď nad Popradom bola jasná a modrá obloha. A tak sa nám začal druhý deň pretekov.

Jasné, že v prvom behu si Briki vytvorila svoj “vlastný“ parkúr, takže disk nás neminul. A Nikki? Mojou hlúposťou (teda fakt neviem, kto tam to áčko postavil do cesty aby na neho Nikki nabehla) sme sa diskli. Za to v druhom behu, čo som vôbec neverila, že by Briki nešla vlastný parkúr, sa nám podarilo získať 1. miesto v skúškach A1 a to bez jedinej chybičky. A Nikki? Snáď aby sa nedala zahanbiť tak svoju skúšku A2 zabehla čisto, takže 3. miesto bolo milým prekvapením.

A tak aj v nedeľu sme išli domov s úsmevom, špinavé a unavené, ale šťastné, šťastné !!!!

Fotečky, ktoré nám poslali milí ľudkovia, ktorí fotili si môžete pozrieť v galerii – agility –Preteky MKA Poprad 2014.