Agility = šport pre šesť rýchlych nôh

Nepozdáva sa Vám nadpis? No mne áno, pretože beží psovod a beží pes, a to rýchlo, spolu a pokiaľ možno bez chýb. A prečo bežia? Predovšetkým pre radosť obidvoch. To je základ tohto krásneho športu. No viem, začala som trošku chaoticky, tak pekne po poriadku. 

Agility je šport pre psíka a jeho pánička, kde psík prekonáva rôzne prekážky v presne určenom poradí. Hmmm, táto veta je dosť obohratá, čo poviete? Tak inak.

Pes prekonáva prekážky za pomoci psovoda v presne určenom poradí....hmmm, to nie je ono.

Jednoducho, tí dvaja bežia spolu , psík prekonáva prekážky a paníček hopsá vedľa neho, rôzne sa krúti a otáča na parkúre, máva rukami, kričí hop, tunel, kláda, slalom a iné zbytočnosti a psík všetky tie výkriky a mávanie rukami sleduje a tak spolu dobehnú do konca parkúru a sú neskutočne šťastní , že si tak krááásne zabehali.

Tááák, toto je presne ono, čo sa deje na parkúre :-). Aspoň u nás na tréningu to tak vyzerá. Niekedy sa nevie medzi prekážkami vrtieť a otáčať Paťa, niekedy Nikki pred prekážkou zaštrajkuje, že zle mi to ukazuješ, čo tu tak mávaš rukami a nikam nebežíš? Čo vlastne chceš? Mám to skočiť alebo nemám? Áno, naučila som sa pri svojich psíkoch, že väčšinou spravím na parkúre chybu ja a preto Nikki alebo Briki neskočia, alebo obídu, alebo vbehnú do tunela aj keď nemali.

Aj to Vás naučí agility, zamyslieť sa čo robíte, sústrediť sa na psíka a zistiť, čomu najlepšie rozumie, čo ho motivuje, a čo naopak „nudí“, ako mu vysvetliť, čo chceme a čo nám urobí radosť a v konečnom dôsledku aj jemu. Pretože za každý úspech, za každú maličkosť, ktorú dokáže bude odmenený tým, čo má najradšej. Piškótka? Loptička? Syr? Mäsko? Pohladenie? To už záleží na tom, čo má Váš psík najradšej.

Nebudem v tomto článku opisovať aké existujú prekážky, aké sú pravidlá pre preteky, kedy má psík začať behať, kedy má psík prestať s týmto športom, kde sú kluby agility a pod. Budem písať o mojich dvoch cairn terriérkach Nikkita Vážská kaskáda a jej dcére Briketta od Bosorky, o ich úspechoch, učení, tvrdohlavosti, šikovnosti a našich výsledkoch na pretekoch. Prajem pekné čítanie...

 

MKA POPRAD – letný tábor 2011

Áno, je to tak!!!! Hurá !!!! Konečne ideme na tábor Agility. Jasala Paťa a ja Nikki som len vrtela veselo chvostíkom, veď ako inak by som vyjadrila radosť. Aj ja sa teším, pretože viem, že keď sa povie „tábor“ a „agility“ tak to znamená, že celý svet sa bude krútiť okolo mňa, budem sa hrať, spoznám nových kamarátov, a čo je hlavné, budem mať Paťu pre seba celých sedem dní. A čo Paťu, ale aj Ferko sľúbil, že pôjde so mnou do tábora. Síce to komentoval tak po chlapsky, že vraj „ide s deckom do tábora“. No aké ja som decko ?! Ale som mu to hneď odpustila, pretože to sú len také chlapské reči, a okrem iného, chlapi sa predsa tiež radi hrajú, no nie?

A tak prišiel deň pred odchodom na tábor. Ja, veci znalá som si radšej zaliezla pod stôl, pretože zúčastňovať sa paniky okolo balenia vecí, to teda nemusím. Stačí, keď pobalia a ja to potom pekne skontrolujem. No, to pobehovanie, paničkin sústredený výraz, aby na niečo nezabudla, som nakoniec nevydržala a pekne som to kontrolovala priebežne. Paťa ma od tašky stále odstrkovala, že čo tam strkáš ten ňufáčik, veď neboj, všetko pobalím. „No a čo keď zabudneš moju obľúbenú hračku“, šomrala som si po pod fúzy, „alebo ten krásny obojok čo mám na ňom vyšité meno, alebo dobrotky, alebo nebodaj moje misky“. A tak keď sa na mňa nikto nepozeral, prezrela som si ešte raz môj batôžtek. Poviem Vám, tam boli dobroty, a tak som ich ochutnala a tiež som si ich vytiahla a šla schovať niekde, kde ich nikto nenájde, ako Paťa hovorí: „na horšie časy“.

Druhý deň ráno začala panika. ZASPALI SME!!!! Paťa sa posadila na posteli až som nadskočila, tak som sa zľakla. Že zaspali, ja som hore už od šiestej, to ty si Paťa zaspala. Ja sa už nemôžem dočkať, kedy vyrazíme, celú noc strážim tie tašky, aby náhodou neodišli bezo mňa. Jáj, to zas bude deň. Ešte že je tu ten mužský element, čo je nad vecou. A tak som odišla do kuchyne asistovať pri varení rannej kávy, určite sa mi tu niečo ujde, aby mi deň začal pekne, čo tak piškótka, Ferko, čo na to povieš? Jasné, dostala som piškotu a hneď je svet krajší, Ferko na mňa spiklenecky žmurkol, že to čo vystrája panička nejako prežijeme.

Nosenie tašiek do auta neznášam, stále mám pocit, že ma doma zabudnú. A ešte do toho panička: „Nikki nepleť sa tu, počkaj, dám tašky do auta a prídem po teba“. Tomu mám veriť? Nie nie ja chcem ísť s tebou hneď teraz!!! Čo ak ma tu zabudneš!!!! Počuješ? Teraz chcem ísť!!! A svoj dôraz zvýrazním zavíjaním ako by ma tu naozaj zabudli. Paťa len obráti oči v stĺp, že ty si bosorka, čo si to presadzuješ, veď naozaj po teba prídem, veď ty ideš na tábor, ja som iba doprovod.

Konečne vyrážame. Tak sa teším, že celú cestu mi trčí hlava medzi prednými sedačkami a sledujem cestu. Strašne prší, Paťa šoféruje a nahlas rozmýšľa, či nám bude pršať celý týždeň a či má dosť teplých vecí, že čo ak tam bude zima. Tá má starosti, má mať taký kožuštek ako ja, to by jej nič nevadilo...

Tábor je jedno úžasné miesto. Keď sme sa ubytovali a vyložili všetky tie zbytočnosti, nasledovalo rozdelenie do skupín. Ja som samozrejme smolíček, skáčem prekážky vo výške 30 cm. A pretože som už dlho netrénovala, bola som v skupine mierne pokročilí. Tréning nám naplánovali každý deň na 11,00 -12,30 a po obede od 17,00 do 18,30. Večer som nemohla zaspať, tak som sa tešila na ráno. Za to Paťa spala ako poleno, až som sa bála, že zasa zaspí. A tak som sa pre istotu ráno po šiestej prešla po Pati, viem ako na to, stačí stúpiť na bruško a hneď je hore!!!Tento trik som sa naučila, keď som bola malá, akorát nerozumiem, prečo potom tak vystrelí z postele a uteká na záchod ako keby ju niečo uštiplo.

Deň prvý

Vyťahujeme prekážky – teda Paťa a ostatní vyťahujú prekážky a my psíky čakáme a štekáme a štekáme. Sused od radosti, ja „pridaj, pridaj, už chcem ísť behať!“ Len neviem, či tomu tá ľudská háveť rozumie.

Parkúr sa mi zdá jednoduchý – tri skočky, tunel, skočky naspäť. Aj tak si to skočím ako chcem. Skočka, obísť skočku, skočka, tunel...že nie tak? Ale veď Paťa daj do toho trošku kreativity!!! Fakt nie? No tak dobre, znova, tri skočky, tunel, tri skočky.

Ten deň som si vyskúšala aj látkový tunel, slalom, stenu. Ako sa teším, nič som nezabudla.  JUPÍ!!!

Deň druhý

Tréning je super, akorát trénerka nám teda nemusela dať hojdačku brrr. Nemám ju rada, musí sa preklopiť a keď dopadne na zem, tak búcha. Aj som si vyskúšala z nej zoskočiť v polovičke, to ste mali vidieť ako Paťa vyvalila oči !!! Skoro jej vypadli. No som terriér, všetko chcem robiť po svojom.

Deň tretí

Prší a prší...tréning sa odkladá. Na obed prestáva pršať, ale je strááášne mokro a to skákať nedá, aby sme si neublížili. A tak sa Paťa s Ferkom rozhodnú, že pôjdeme na výlet do Tatier. Jupí, tam som ešte nebola. Cestujeme vláčikom, až na to, že musím mať náhubok, je to fajn. Ako keby som bola strááášne nebezpečný pes.

Aj v Tatrách prší, ale Ferko je tak nadšený, že to prenáša na mňa aj Paťu. A tak ideme, veď ja mám dobrý kožuštek, Paťa a Ferko super bundičky.

A zrazu je tu piatok !!!

Vraj táborové preteky !!! Ufff, už som celkom ustatá, každý deň 2 x tréning, a ešte svieti slniečko a je teeeplo, teeeplo. Paťa ma prihlásila do pretekárov...mám trošku strach, hojdačky sa už nebojím, ale čo ten slalom? No nejako to dopadne, veď som cairn terriér.

A ako to dopadlo? No vbehla som do inej dierky tunela, ako som mala , takže diskvalifikácia jasná !!! Čo ma však potešilo, že Paťa so mnou parkúr dobehla a ešte sa aj tešila, ako som to zvládla. Keď na to teraz spomínam, tak jasné, že ja som to zvládla, to Paťa urobila chybu, mávala tam rukami ako policajt na križovatke, kto sa v tom mal vyznať?

Sobota

A je koniec. Koniec tábora, všetkých kamarátov stretnem asi až o rok na budúcom tábore. Ale mi je celkom smutno,  lenže tomu sa nesmiem poddať, pretože Paťa opäť chaosí pri balení. Musím dávať pozor, aby mi tu nič nezabudla. Pozerám na Ferka a jeho pohľad pri rannej káve vraví, že mám prestať aj ja pobehovať za Paťou a strážiť každý jej krok, že to bude OK.

Pá pá, Veľký Slavkov pri Poprade a zasa sa vidíme o rok !!!!

 

Viď fotogaléria – Agility - Poprad 2011